Založiť novú webovú stránku alebo e-shopChcem nový web
 

Rady a tipy
Vitajte na stránke kde nájdete veľa užitočných rád,údržbu bicykla,preteky na ktorých sa zúčastňujeme a veľa iného :)

Nitovanie - výmena reťaze

Aj skúsenému cyklistovi sa môže stať, že pretrhne reťaz na bicykli. Väčšinou sa to stáva pri stúpaní do kopca alebo ak sa veľmi trháte s pedálmi. Ak sa vám to stane 40 km od domu, ste v celkom dobrej kaši. V tomto článku si povieme, ako si znitovať reťaz.


Na znitovanie reťaze budeme potrebovať nitovač. Dá sa kúpiť vo všetkých cyklistických obchodoch (stojí okolo 5-10 eur). Možno sa vám to zdá veľa, ale ak budete musieť 40 km tlačiť bike, tak zmeníte názor :)

 

Nitovač

 

Znitovanie

Reťaz ručne spojíme (najlepšie tak, aby nit ešte troška zostal vytŕčať dovnútra reťaze, potom sa dva spojované články udržia a nemusíme ich silou držať). Priložíme nitovač a otáčaním páky zatláčame nit. Ak to urobíme správne, po niekoľkých slabých otočeniach zacítime odpor - kovová tyčka, ktorá zatláča nit už narazila na nit. V tomto momente musíte nitovač úplne presne a pevne držať a plynule točiť pákou. Ak bude odpor veľký, radšej odmontujte a skontrolujte, či ste nit netlačili krivo. Otáčajte pákou, až kým nit neprejde na druhú stranu. Na konci budete mať väčší odpor - nit už tlačíte cez obidve strany článku. Odmontujte nitovač a skontrolujte nit. Mal by byť rovnomerne zatiahnutý, na oboch stranách by mal rovnako vytŕčať.

 

Roznitovanie

Nitovač priložíme k ľubovoľnému nitu. Skontrolujeme, či je presne nasadený a začneme točiť pákou. Nit tlačíme, až pokiaľ neucítime mierne zväčšenie odporu. Nit musí zostať na druhej strane článku. Treba si dať pozor na to, aby nevyliezol a následne rukami rozpojíme reťaz.

 

Video

 
 

Ako chrániť bicykel

Ako chrániť bicykelOchrana bicykla pred nepriaznivým vplyvom počasia, ale aj voči mechanickému poškodeniu by mala patriť medzi základnú údržbu. Ak nie je bicykel dostatočne chránený, môže to viesť k zníženiu životnosti jednotlivých komponentov alebo k estetickým poškodeniam(najmä na ráme).

Základom ochrany bicykla je pravidelné čistenie všetkých mechanických častí (vrátane reťaze) po každom výjazde a patričné použitie mazadiel(vazelína, silikónový olej, WD40). Nikdy nejazdite „nasucho“. Vždy používajte len prostriedky, pri ktorých viete, že sú vhodné na daný účel. Pri neznámych alebo nevhodných prostriedkoch môže ich pôsobením nastať agresívna reakcia s následným poškodením, príp. sa toto poškodenie prejaví časom. Prostriedok, ktorý je presne určený na bicykel je preto najvhodnejším riešením.

Dôležitá je aj ochrana rámu. Najčastejšie sa používa neoprénový kryt reťaze, ktorý zabraňuje tvorbe škrabancov, ale aj ochrana spodnej rámovej trubky. Škrabance a ošúchanú farbu môžeme časom spozorovať aj na miestach, kde sa bowdeny(hadičky bŕzd, riadenia) dotýkajú rámu(môžu sa dotýkať aj vidlice). Ľahko tomu zamedzíte použitím nálepiek, ktoré na týchto miestach umiestime na rám(na vidlicu) pod bowden. Výhodou týchto ochrán a nálepiek je, že je ich možné dostať v rôznych farebných a materiálových prevedeniach, aby sa k vášmu bicyklu čo najviac hodili, príp. neboli vôbec viditeľné(priesvitné nálepky).

Najčastejšie využívanou ochranou pred nepriaznivým počasím sú blatníky. Môžete ich nájsť nielen v dlhej, ale aj v čoraz obľúbenejšej skrátenej verzii. Väčšina modelov sa môže pochváliť rýchloúchytom, kedy ich behom pár sekúnd ľahko nasadíte, ale aj vysadíte na sedlovku alebo vidlicu. Aby ste čo najlepšie ochránili svoj bicykel, možné je zakúpiť tiež neoprénovú ochranu na vidlicu či tlmič. Budete mať istotu, že sa vám špina a blato do vidlice(tlmiča) nedostane a dlhšie zostane jej chod v čo najlepšom poriadku.

Ak nemáte peniaze na plášte s hrotmi,poradíme Vám ako si ich vyrobiť

Výroba zimných pneu s hrotmi

Počet komentárov

Tento článok vznikol ako dôsledok nepodarenej zimy tu na východe v Košiciach a mojej práce so sadrokartónovými konštrukciami. Zima bola dlho bez snehu, ale o to viac bolo ľadu. Po ceste ma jazdiť nebaví, a mám obavy z premávky. Z sadrokartónových konštrukcií som si odniesol poznatok o existencii samorezných vrutov do plechu, ktoré majú prvé 2-3 mm vo forme vrtáku.

 

Pneumatika Použil som Kenda Kinetics 2.1 (rear) Vhodné sú lacné pneumatiky do blata lebo majú vysoké veľké štuple, rozumný vzor, drôtenú pätka. Sú ťažké ale dosť pevné. Je jednoduchšie pracovať s novou pneu lebo štuple sú rovnako vysoké a pneu je čistá . Dôležitý je vzor, štupľov by nemalo byť príliš veľa ani príliš málo, v prvom prípade sa zbláznite pri výrobe a bude to ťažké, v druhom budete príliš namáhať vruty. Na 20,5 cm úseku pneu (zhruba 1/10 obvodu) by malo byť medzi 18 – 28 štupľov. Úplne najkrajnejšie môžete s prehľadom vynechať, do takých náklonov sa nedostanete, a keby aj, tak sa tieto štuple ohnú a aj tak nič nepodržia. Stačia do stredu a mierne na kraje. Štupeľ by mal mať aspoň 8mm v najmenšom šírkovom rozmere, aby ho vrut neroztrhol. Detail Vruty Použil som vruty do plechu tzv. „texy“ , rozmer 3.9 (priemer) a 9.5mm dĺžka. Ďalší veľkosť je až 13mm dĺžka, takže je dobré si zmerať akú dĺžku potrebujete. Príliš dlhé hroty sa budú ohýbať a budú veľmi namáhať pneumatiky a pochybujem že budú dobre držať. Použil som vruty s poľguľovou hlavičkou, nie so zapustenou. U zapustených sú okrem toho iné dĺžkové pomery, lebo do dĺžky sa ráta aj hlavička, tak potom pozor aby ste nezmýlili. Do dvoch pneu som ich potreboval asi 480 dokopy cca 120sk. Nakupujte v špecializovanom obchode v Baumaxe atď nepochodíte. V Ke je napr. Bamak na Južnej Triede. Vrut Náradie a náčinie Akumulátorová vŕtačka, vrták 1.5 – 2.5, bity, detský zásyp, lepiaca páska, vruty. DetailVýroba Dôležité je najprv si uvedomiť aký vzor chcete na pneu mať. Potom zoberiete vŕtačku a zhora, si urobíte do vybraných štupľov dieru. Vrták stačí malý 1.5-2.5. Dôležité je vŕtať kolmo, aby vrut neutekal a nebol potom šikmo. Správne urobený vrt vám potom povedie vrut pri montáži a neroztrhá štupeľ. Keď toto máte, zoberte detský zásyp a pekne z nim vysypte znútra pneumatiku, a poriadne ho rozotrite po celom vnútornom povrchu. Potom ho otrite papierovou vreckovkou a ostanú vám jasne označené dierky kde ste vŕtali. Môžete montovať. Doporučujem použiť akumulátorovú vŕtačku s nastaviteľným momentom, aby ste vruty v pneu nepretočili a nemuseli pri tom myslieť na rýchlosť. Pneumatiky môžte montovať normálne, alebo keď chcete tak sa dá pretočiť a potom budete montovať zhora, a dezén je vnútri. Jednoduchšie sa tak montuje, ale horšie kontroluje výsledok a prípadné chyby. Keď domontujete, tak si pneu znútra poriadne umyte, najlepšie saponátom a alebo technickým benzínom, aby ste ju znútra odmastili aby vám držala páska ktorá bude chrániť dušu. Ja som použil obyčajnú viacúčelovú pásku čiernu tzv. duct tape, dostať bežne v baumaxe., v dvoch vrstvách. Dá sa to aj vylepiť dušou, ale to sa mi nechcelo. Po prvej vrstve je dobré pneu nasadiť na ráfik a poriadne nafúkať aby duša pekne vyhladila prvú vrstvu. Potom postup zopakujte. Môžete dať aj tri vrstvy, ak ste ťažší alebo opatrnejší. Pneumatiku nasaďte na ráfik a dávajte si pozor na podlahu a nábytok. A takisto oblečenie, pneumatika s ktorej trčí cca 200 -300 hrotov je skutočne nepríjemný zatrhávač. Jazda Asfaltu je rozumne sa vyhýbať, má to veľký odpor a tupia sa vruty, aj keď to nie je také strašné. Ale brzdenie šmykom nedoporučujem. Na snehu sa to správa tak ako každá iná pneumatika, skôr záleží od vzoru a nahustenia než od klincov. Na veľmi tvrdom ujazdenom snehu a na ľade oceníte vaše úsilie pri montáži , lebo tu sa hroty zahryznú do podkladu a nepustia. S typickým chrapčaním pôjdete kam sa vám zažiada. Aj veľmi strmé úseky na ľade s asi 2cm snehu na povrchu som vyšiel len s veľmi malými priešmykmi – asi ako keď je trocha sypkejšia pôda. Brzdenie je takisto bezproblémové, aj zatáčanie. Nijaké extrémne zjazdy som neskúšal, ani zúrivé náklony, ale normálnu jazdu. Pozor na zostupovanie, lebo keď zídete z bicykla zistíte že na tretrách sa nemusíte udržať. Pneu pred úpravou vážila cca 860gr, teraz má asi 1100gr. Pneumatiky sú ťažké a majú veľkú zotrvačnosť. No jazda v zasneženom lese bez strachu z pádu na neviditeľnej ľadovej platni určite vyváži tento hmotnostný prírastok. Zatazene koleso

Ako z obchodu odísť na najlepšom bicykli

 Či už uvažujete o kúpe nového bicykla, alebo máte v hlave trochu cyklistického zmätku, pokúsime sa vám pomôcť týmto článkom.

Starý klasik by povedal, že jemu za mladi stačil jeden bicykel a s ním robil všetko. A mal by pravdu. S hocijakým bicyklom sa dá robiť, čo len chcete. Nedá sa s ním ale robiť nič poriadne – a už vôbec nie tak, aby vás to skutočne bavilo.

Z toho dôvodu sa na prakticky každú MTB disciplínu vyrába špecifický druh bicykla. Navzájom  sa od seba odlišujú nielen zdvihmi odpruženia, počtami prevodov alebo geometriou, ale aj takými základnými vecami, ako je použitý materiál.

Za dobré sa (ne)platí

Ak si budete niekedy na internete preklikávať oficiálne stránky výrobcov a padať zo stoličky pri čítaní cien bicyklov, nezabúdajte, že ide o maloobchodné ceny kompletne vyskladaných sériových modelov. Ak ste šikovní a trpezliví, môžete si svoju novú hračku odviezť domov aj s 30- alebo 40-percentnou zľavou. Bikeshopy mávajú výhodné príležitostné alebo sezónne výpredaje – stačí zopár expedičných výprav po obchodoch a dobré načasovanie.

Aj keď možno budete mať pocit, že čím drahší bicykel si kúpite, tým budete šťastnejší, nemusí to byť pravda. Ak máte radi ten krásny pocit, keď si domov z bikeshopu prinesiete komponent „voňajúci novotou”, budete sa rovnako tešiť aj z lacnejšieho modelu, na ktorom si budete postupne meniť komponenty za lepšie.

V tom, koľko z výplaty necháte na pulte v predajni, vám nemôžeme odporučiť ani cenový strop, ani zlatú strednú cestu. Kým od jedného výrobcu kúpite bike so základnými komponentmi za 3 000 €, iný vám môže za tú istú cenu ponúknuť bicykel s oveľa vyššou výbavou, pričom  to nutne neznamená, že rám bude horší. Preto vám môžeme s určitosťou odporučiť len osobnú poradu s predajcom priamo na mieste.

2.jpg

Starý alebo nový?

Ďalšou možnosťou je investovať do ojazdeného biku z internetovej inzercie. V takom prípade sa určite choďte na bicykel najskôr pozrieť. Ak s takýmito predajmi nemáte skúsenosti, zoberte si so sebou mechanika alebo skúsenejšieho kamaráta, ktorý odborným okom prezrie bicykel. Opatrní buďte aj v prípade príliš nízkych cien. Veľmi jednoducho môže ísť o kradnutý alebo poškodený bicykel, preto si k bicyklu vždy pýtajte doklad o kúpe a záručný list.

Natvrdo alebo namäkko?

Odpruženie nie je vždy taký kamarát, ako sa môže zdať. Veľa ľudí preto rieši dilemu, či radšej investovať do lacnejšieho, vzadu neodpruženého bicykla (tzv. hardtailu), alebo do celoodpruženého stroja (tzv. fulla - angl. full suspension). Dilema ale ostáva dilemou len v prípade, že ste sa rozhodli kúpiť si bicykel, s ktorým plánujete šliapať do kopca,  napríklad cross country bike.

Z väčšej časti ide o osobné preferencie, ale rozhodovanie vám môže uľahčiť aj niekoľko fyzikálnych zákonov. Hardtail lepšie akceleruje, lebo pri šliapaní nedochádza k strate sily pohojdávaním odpruženia pri zašliapnutí. Presne z tohto dôvodu aj lepšie stúpa do kopca.

Zaujímavé to ale začne byť až vtedy, keď začnete stúpať v teréne. Tu už má navrch full, pretože zadné koleso lepšie kopíruje terén, takže sa znižuje pravdepodobnosť, že vám ho pri silnom zábere do pedálov podšmykne. Samozrejme, full má veľkú výhodu v teréne aj pri jazde dole kopcom. Pár centimetrov pod zadkom oceníte najviac pri vyšších rýchlostiach a pri brzdení, keď koleso opäť ostane na zemi lepšie ako pri hardtailoch.

Vychádza vám z tohto boja víťazne full? Uvážte ešte toto: tlmič s otočnými čapmi naokolo znamená viac materiálu, takže full sa váhovo s hardtailom vo väčšine prípadov nemôže porovnávať.  Ak ste čakali, že sa tu dopracujete k jasnému odporúčaniu, sklameme vás. Rozhodovanie medzi fullom a hardtailom je plne na vás a na tom, kde budete s bicyklom jazdiť.  A možno tak trochu aj na vašom rozpočte.


 

Cyklistické osvetlenie

Cyklistické osvetlenieCyklistické osvetlenie je veľmi užitočná vec, ktorú by mal mať poruke každý cyklista. Svoje využitie nájde najmä v noci, ale aj všeobecne pri akýchkoľvek znížených viditeľnostných podmienkach. Je výborným bezpečnostným prvkom, zlepší vašu viditeľnosť, ako aj viditeľnosť vášho bicykla pre ostatných.  Ak jazdíte po asfalte, ostatní účastníci premávky vás spozorujú aj niekoľko stoviek metrov dopredu, vďaka čomu vám to  v niektorých prípadoch môže dokonca zachrániť aj život. Najčastejšie sa stretávame s tromi typmi osvetlenia a to s predným svetlom, zadným a čelovým svetlom.

Predné svetlo býva najčastejšie čírej farby a zabezpečuje priamy rozptyl lúčov svetla do vopred určeného smeru. Jeho úloha je čo najďalej osvetľovať tak , aby sme mali čo najlepší prehľad o dianí na vozovke. Intenzita svetla býva určená v lumenoch alebo vo watoch. Čím väčší počet lumenov či výkon vo watoch(W) dokáže vyvinúť vaše svetlo, tým je sila svetla väčšia, priamo úmerne s ňou však klesá výdrž batérie. Obvykle sa stretávame so svetlami s výkonom do 1W. Veľmi silné svetlá je potrebné napájať externým akumulátorom s väčšou kapacitou a pohybujú sa v rádoch niekoľkých desiatok až stoviek eur. Ich účinnosť je však veľmi veľká a bez problémov s nimi dokážete osvetliť niekoľko desiatok metrov pred sebou. U drahých svetiel je možné nastavovať si rozptyl svetla presne podľa vlastných potrieb. Veľa ľudí si dáva záležať aj nad odtieni svetla, môžete sa stretnúť s teplými odtieňmi bielej, chladnej bielej, ale aj bielej s prímesou modrej, preto vám nemusí každé svetlo vyhovovať.

Funkcia čelového svetla je podobná funkcii predného svetla s tým rozdielom, že si môžete sami usmerňovať smer svetla otočením hlavy, máte tak dokonalý prehľad o celkovom dianí okolo vás. Zadné svetlo nájdeme najčastejšie červenej farby s bodovým rozplylom svetla. Jeho funkcia je preto hlavne bezpečnostná.

 

Rýchloupináky – šikovná pomôcka

Rýchloupináky patria na bicykli medzi veľmi šikovné pomôcky, ktoré už väčšina ľudí berie ako samozrejmosť, hoci na starších bicykloch sa s nimi stretneme pomenej. Úlohou rýchloupináku je nahradiť pevnú skrutku. Najčastejšie sú pomocou nich upevnené kolesá, ale aj sedlová trubka.

Rýchloupináky

Rýchloupináky využívané na uchytenie kolies výborne oceníte pri opravách defektu či údržbe bŕzd, kedy kolesá pomocou uvoľnenia páky bleskurýchlo bez problémov vysadíte z rámu. Takýto rychloupinák môžeme nastaviť otáčaním páky do strán. Pri nasadení kolesá by zatlačenie páky pri sklopení malo byť nastavené tak, aby sme pri zavŕšení použili len miernu silu. Nikdy nenastavujte rýchloupinák tak, aby ste museli pri doraze využiť veľmi veľkú silu, pretože ho tak môžete ľahko zničiť, podobná situácia nastane aj pri použití krátkeho rýchloupináka. Pri príliš slabom zatiahnutí by sa koleso mohlo nečakane uvoľniť, čo by mohlo vyústiť k úrazu.

Rýchloupinák sedlovky má tiež svoje opodstatnenie, behom pár sekúnd si môžeme svoje sedlo upevniť do takej výšky ako momentálne potrebujeme, čo sa nám výborne zíde pri rozmanitom teréne, kedy často striedame jazdu do kopca so zjazdmi. Pri zjazdoch je dobre mať sedlo vždy položené nižšie, pretože svoje ťažisko posúvame mierne dozadu, inak by nám mohla pri manévrovateľnosti brániť výška sedla. Na tento účel, ako aj pre pohodlnosť(ovládanie z riadidiel)je možné využiť aj teleskopickú sedlovku, jej cena je však veľmi vysoká(nad 200eur), rýchloupínak sedlovky je jednoznačne lacnejším riešením.

Ak vás v lese postihne defekt, páku (nikdy nie však osku, lebo by ste ju mohli zničiť) rýchloupináku môžete pri jeho oprave použiť v núdzovom prípade namiesto montpáky. Majte vždy na pamäti, ak už raz začnete využívať službu rýchloupinákov, nenechávajte bicykel bez dozoru(tzn. neuzamykať bicykel na verejných miestach, atď.), pretože ako ľahko vy odmontujete pomocou nich nejaký komponent z vášho bicykla, tak ľahko by to mohol využiť príp. potenciálny zlodej.

Ako zvoliť správnu veľkosť bicykla

 

Pod veľkosťou bicykla sa chápe dĺžka jeho sedlovej trubky. Uvádza sa v palcoch, centimetroch, alebo ako
označenie S, M, L, XL, XXL.
Základným parametrom je výška postavy jazdca. Individuálne prispôsobenie je potom možné správnou voľbou
sedlovky a predstavca.

  Odporúčaná veľkosť rámu
výška postavy v cm v palcoch v cm písmenom
do 168 cm 15", 16" do 44 S
165 - 178 cm 17", 18" 45-48 M
175 - 188 cm 19", 20" 49-52 L
185 - 195 cm 21", 22" 53-55 XL
nad 195 cm 23", 24" 56-61 XXL

Údaje uvedené v tabuľke sú len orientačné. Každá značka bicyklov má inú geometriu rámov, preto sa o vhodnej veľkosti vopred poraďte na našej hotline podpore.

 

Správny posed na bicykli
Správny posed je na bicykli bodom číslo jedna. Jeho správne nastavenie vám umožní vyvarovať sa mnohým nepríjemnostiam, od posmešných pohľadov, až po zničenú chrbticu a neefekívne šliapanie. Skrátka, zásluhou zlého posedu budete vyzerať na bicykli ako úplný amatér, pôjdete pomalšie a skôr sa unavíte.

Sedlo vodorovne
Sedlo má byť vodorovne. Ani špičkou dole, ani dohora. Pokiaľ ho budete mať "do kopca" (špičkou dohora), tak si vaše cenné pohlavné orgány užijú, zadok bude kĺzať dozadu a budete mať snahu sa neustále rukami priťahovať dopredu. V opačnom prípade so sedlom "z kopca" (špičkou dole) sa zase budete neustále rukami odťahovať. V oboch prípadoch vás môžu začať bolieť ruky a brušné svaly a vy nemusíte chápať prečo.

Ako vysoko?
Vedci zisťovali, aká má byť správna poloha a výška sedla, aby všetky svaly na nohách pracovali čo najefektívnejšie. Zobrali si na pomoc niekoľko jazdcov, na nohy im nalepili snímacie elektródy, ktoré presne zaznamenávali pohyb a efektivitu jednotlivých svalov nôh. Potom presne určili, v ktorej polohe má byť sedlo správne voči pedálom. Vy sa istotne nenecháte laboratórne skúmať, ale už dlho existuje pravidlo, podľa ktorého nastavíme výšku sedla čo najlepšie, ako na horskom bicykli, tak aj na cestnom.

Sadneme si na bicykel a jednu z kľúk dáme rovnobežne so sedlovou trubkou (to je tá, v ktorej je zasunuté sedlo). Položíme nohu (v topánke) na pedál pätou (noha by mala byť vystretá). Ak po tomto nastavení položíme špičku chodidla na pedál, noha by mala byť mierne ohnutá. Nesmie byť úplne natiahnutá ani viac skrčená. Pokiaľ budete mať nohu úplne natiahnutú, budete mať sedlo príliš vysoko a môžete sa pri jazde na bicykli tzv. presýpať. Teda zadok sa vám bude presúvať zo strany na stranu.

Pre správne nastavenie výšky sedla predpokladáme, že máte správne zvolenú veľkosť bicykla. Pri horskom bicykli dnes neexistuje zásadné pravidlo, aký vysoký má bicykel byť. Je to spôsobené mnohými variantami stavieb rámov. Už dávno sa bicykle nevyrábajú iba s klasickým trojuholníkom hlavných rámových trubiek. Rámy bicyklov môžu byť sloopingové (horná rámová trubka je sklonená dozadu), rôzne odpružené a podobne. Sedlovka by mala byť vysunutá z rámu aspoň 10 cm, skôr viac. Súčasne preferujeme bicykel čo najmenší s ohľadom na tuhosť rámu. Menšie bicykle tiež vyzerajú lepšie. Pokiaľ budete mať bicykel menší, riadidlá budete mať nišie než sedlo (alebo aspoň vo výške sedla), čo je správne.

Ak ste dlháň a nemôžete zohnať dostatočne veľký bicykel, nemáte inú možnosť, než sedlovku vytiahnúť na správnu výšku veľmi vysoko, prípadne si obstarať dlhšiu. Premýšľajte ale, či bicykel nie je na vás zároveň príliš krátky. Dajte pozor na limit maximálneho vytiahnutia sedlovky, ktorý býva na sedlovkách vyznačený. Ak ho prekročíte, môžete poškodiť rám v mieste upnutia sedlovky podsedlovým upinákom, čo sa ľahko môže stať, zvlášť pri duralových rámoch. Správne má byť sedlovka zasunutá minimálne tak, aby jej spodný okraj bol aspoň trochu pod dolným okrajom hornej rámovej trubky. Ak ste však napriek tomu nútení vytiahnúť sedlovku až po limit, je na zvážení, či bicykel nie je na vás príliš malý, a tým aj zároveň krátky. Nie vždy sa dá dohnať príliš krátky rám dlhším predstavcom, ktorý upevňuje riadidlá k rámu. Vytiahnutie sedlovky vzhľadom k vašej postave si v obchode vyskúšajte.

Zabudnite teda na rôzne šikovné poučky. Jedna z nich napríklad radí, že si máme stupiť obkročmo nad bicykel a medzi rozkrokom a hornou rámovou trubkou má byť určitá vzdialenosť. To je tvrdenie dosť nepresné, a práve s ohľadom na rôzne konštrukcie rámov často nezmyselné.

Poloha chodidla na pedáli
Sedlo máme už správne vysoko a tak sa pozrieme, ako sú umiestnené vaše chodidlá.
Pretože väčšina z vás už používa nášlapné pedále, tak je potrebné začať pri zarážkach, ktoré sa upevňujú na topánky (tretry). Namontujeme ich iba približne a poriadne dotiahneme. Pokiaľ skrutky pritiahneme slabo a zarážka sa vám na topánke bude hýbať, môže sa vám stať, že nohu z pedála už nevycvaknete a budete tak nútení spať, jesť a chodiť do kina s pedálom na nohe. Nohu musíte mať na pedáli absolútne rovno, rovnobežne s kľukou. Inak budete napríklad šliapať s kolenami od seba. Alebo budete vyzerať ako kačka. Odhliadnime od skutočnosti, že si otieraním tretry o kľuku zmažete nápis na vašich drahocenných kľukách. Kĺb palca na chodidle má byť nad osou pedála. Ani pred ňou, ani za ňou.

Posúvame sedlo
Teraz ešte musíme skontrolovať, či máme v správnej polohe sedlo (vodorovný posun) s ohľadom na pedále. Kľuku otočíme do vodorovnej polohy a nohu zacvakneme do pedála. Vezmeme šnúrku so závažím a ten priložíme na špičku kolena. Dole nám musí šnúrka prechádzať stredom osy pedála.

A čo riadidlá?
Tak tu to už môže byť trochu individuálne a môžete sa riadiť svojími pocitmi. Napriek tomu je však veľmi dôležitá správna poloha brzdových páčiek. Zistíme ju tak, že si na bicykel sadneme, ruky položíme na riadidlá a natiahneme prsty rovnobežne s rukou. Brzdové páčky by sa nám mali zľahka opierať o spodnú časť prstov. Pri takto nastavených brzdových páčkach nebudeme musieť ruky pri brzdení na riadidlách zbytočne pretáčať. Správna vzdialenosť a výška riadidiel voči sedlu je trochu kompromisom a môžete sa riadiť podľa toho, ako sa vám na bicykli dobre sedí. Pretekár je viac natiahnutý a sklonený (jazdí predsa rýchlo), s ohľadom na aerodynamiku. Jazda na horskom bicykli nie sú totiž len šialené zjazdy a prudké stúpania. Býva to aj ťažká a rýchla práca po rovinách za chrbtom kamarátov, kde budete hľadať každý kúsok závetria a váš chrbát sa hrbí pred nepríjemným vetrom. Pokiaľ máte bruško, ktoré vás čiastočne obmedzuje, istotne si dáte riadidlá vyššie a bližšie. Napriek tomu sa snažte, aby ste na bicykli nevyzerali narovnaní ako za kuchynským stolom, alebo neboli príliš natiahnutí a ostatní získavali dojem, že vám chcú riadidlá utiecť dopredu. Keď si nastavíte správny posed bicykla podľa nášho návodu, určite budete spokojní. Budete si možno spočiatku musieť na nový posed zvyknúť, pretože ste do tejto chvíle sedeli na bicykli nesprávne, ale za krátko zistíte, ktorý posed je lepší. Nie je to vlastne náš návod, ale skúsenosti celej generácie cyklistov, ktoré rozhodne platia aj dnes pre horské bicykle. Je totiž jedno, či idete na cestnom, dráhovom, cyklokrosovom alebo horskom bicykli. Vždy musíte šliapať správne a vaše svaly musia byť v optimálnej polohe. Iba tak podajú ten najlepší výkon a unavia sa neskôr, než pri nesprávnom posede. Posed ale nie sú len nohy v pedáloch. Je to celé telo, ktoré si musí na bicykli doslova hovieť. Musí sa tešiť na to, kedy ho na bicykel posadíte. Ak ho posadíte nesprávne, ďaleko vás nedovezie. Nie je to predsa iné ani pri ostatných športoch. Vo formule 1 má každý pilot svoj na mieru robený kokpit. Alebo oštepár Železný. Aby hodil svojich deväťdesiat metrov, netrávi iba hodiny a hodiny v posilňovni. Okrem ostatnej nutnej techniky určite kontroluje, či ruka, ktorá vymrští oštep, je pred hodom správne natiahnutá a pri hode prebieha po správnej krivke, ktorá zabezpečí optimálnu prácu svalov. Samozrejme, niekto môže namietnuť, že videl niekde nejakého šampióna, a ten že sedel úplne inak. Spomeňme napríklad Miloša Hrazdíru, pojem českej cestnej cyklistiky. Ten si často pred každou etapou posúval sedlo. Raz o dva milimetre dole, potom o milimeter hore. Ale to sú skutočne výnimky. A že ten Hrazdírov milimeter sa nedá cítiť? Naučte sa správne sedieť a uvidíte sami, že áno. Inak by to Hrazdíra nerobil. Alebo dráhoví šprintéri. Niektorí šliapu viac špičkami a sedia trochu vyššie. Idú ale naplno približne len 200 metrov, a potom dlhé minúty odpočívajú. Krátke, rýchle a výbušné jazdy majú však pri šliapaní trochu iné zákonitosti.

Niekoľko našich malých rád
Nastavte si doma posed podľa nášho návodu, zoberte si do vrecka potrebné náradie a choďte sa previezť okolo domu. Skúste si, ako sa vám ide a posed priebežne dolaďte. Predtým, než predáte svoj starý bicykel, na ktorom sa vám dobre sedí (samozrejme správne sedí), zmerajte si na ňom základné vzdialenosti. Výšku sedla od stredovej osky a vzdialenosť špičky sedla od riadidiel. Rozhodne nemerajte výšku sedla od zeme, pretože takmer každý bicykel má stred umiestnený od zeme v inej vzdialenosti. Záleží to na geometrii stavby rámu. Na novom bicykli budete sedieť rovnako dobre a ušetríte si prácu s nastavovaním rovnakého posedu na novom bicykli. Preložte si na nový bicykel svoje sedlo zo starého bicykla, na ktorom ste niekoľko rokov sedeli. Načo presviedčať zadok, že to nové sedlo je lepšie a že si musí zvyknúť na iné, o ktorom nie ste presvedčení, že bude lepšie. Aj váš zadok si dosť pamätá. Pri nastavovaní zarážok na tretrách myslite na to, že už pri prvom dotiahnutí sa vám do tretry vytlačia drážky zo zúbkov na spodnej strane zarážok a zarážky budú pri ich prestavení chcieť skĺznuť opäť do prvej polohy. Keď už hýbete so sedlom hore a dole, namažte si sedlovku v dĺžke, ktorá je zasunutá v ráme, vazelínou. Za dva roky sa rozhodnete ju vytiahnuť a môžete byť prekvapení, že vám do rámu "vrastie" tak, že vám nič nepomôže ju vytiahnuť. Mažte ju aj v priebehu roka, zvlášť vtedy, keď jazdíte aj v zime. Správny posed nie je pre vaše svaly všetko. Ešte musíte dobre šliapať. Na bicykli sa sedí kľudne a snažíme sa, aby bicykel poháňali len nohy (veď čo iné?) a nie pohyby celého tela. Chodidlo na pedále musí byť v každej polohe otočenia kľúk mierne naklonené dopredu. Neprešliapavame teda na päty dole, ani nešliapeme príliš špičkami. Pokiaľ budete mať správny posed a nie ste drevený, chodidlá sa vám sami budú otáčať v správnej polohe. Pre nácvik správneho šliapania je vhodné si obstarať cyklistické valce, ktoré pri jazde nekladú takmer žiadny odpor. Používajú sa predovšetkým na rozjazdenie (zahriatie organizmu) pred pretekmi, ale aj na nacvičovanie krúživého pohybu nôh a pre zrýchlenie frekvencie šliapania (na ľahšom prevode). Všimnite si, že niektorí šliapu na bicykli akoby do štvorca. Krúživý pohyb nôh je možné nacvičiť aj na iných trenažéroch s vypnutím záťaže. Všetko samozrejme na svojom bicykli so správne nastaveným posedom. Myslite na to, že ak sedíte na bicykli nesprávne, správne šliapať sa nikdy nenaučíte. Riadidlá musia byť dostatočne široké. Nie veľmi úzke, aby sme nemali ruky veľmi pri sebe, stláčali si hrudník a zle dýchali. Ani nie veľmi široké, aby sa nám s nimi dobre manévrovalo, napríklad medzi stromami. V zásade však trochu širšie než sú vaše ramená. Pokiaľ máte doma malú ratolesť, pri ktorej predpokladáte, že bude športovať, a teda aj jazdiť na bicykli, dbajte na to, aby už od útleho veku na bicykli sedela správne a nechytila nesprávne návyky.

Horský vs. cestný bicykel

Pri výbere bicykla sa každý z nás môže stretnúť s problémom, kedy sa nevieme rozhodnúť, ktorý bicykel bude pre nás lepšou voľbou, či cestný alebo horský. Investícia do bicykla nie je každodenná záležitosť, preto by ste si mali dať na výbere záležať.

Cestný bicykelAk jazdíte väčšinou len po asfalte a nespevnený terén je pre vás veľkou neznámou, v takomto prípade nie je čo riešiť a riešením je cestný bicykel. Vďaka jeho nízkej hmotnosti, nízkemu valivému odporu tenkých plášťov a vysokej tuhosti rámu budete mať radosť z rýchlej jazdy. Naopak, ak jazdíte len v teréne, hmotnosť bicykla bude patrične vyššia o niekoľko kg vďaka robustnému rámu, takisto aj šírka plášťov, kedy sú výrazne hrubšie, aby sa zaistila dobrá trakcia a priľnavosť k povrchu. Aby vás v lese poriadne „nevytriaslo“, bicykel bude určite vybavený aj odpruženou vidlicou, ktorá dokáže „vyžehliť“ nerovnosti.

Horský bicykelProblém môže nastať, ak jazdíte nielen po asfalte, ale rovnakým podielom aj na horách. Na horskom bicykli je cesta po asfalte značne pomalá a nepohodlná v porovnaní s cestným bicyklom, navyše dochádza k nadpriemernému opotrebovaniu plášťov. Takisto s cestným bicyklom by ste v horách toho veľa nenajazdili. Pre čo najlepšie uspokojenie požiadaviek môže výborne poslúžiť ako kompromis medzi cestou a terénom trekingový(krosový) bicykel s odpruženou vidlicou(najlepšie pokiaľ je uzamykateľná), ktorý je určený na univerzálne použitie. Hmotnosť takéhoto bicykla nie je nízka, ale ani vysoká a plášte nie sú ani úzke ani široké. Na ceste si udržíte pomerne vysokú rýchlosť, hoci nevyrovná sa rýchlosti cestného bicyklu. Dostatočnú tuhosť zabezpečuje uzamknutie vidlice. Cesta po horách bude takisto pohodlná a je zabezpečená aj dostatočná ovládateľnosť. V prípade horšieho terénu môžete vymeniť plášte za hrubšie s agresívnejším vzorom a mať tak plnohodnotný horský bicykel. Opätovnou zmenou plášťov sa dá jednoducho bicykel „premeniť“ naspäť na pohodlný bicykel, určený hlavne na cestu.

 

TOPlist